reklama

Keď pomáha len plač a objatie blízkej osoby

Častokrat sa pýtam sama seba, prečo je k niektorým ludom osud alebo žeby Boh taky krutý...Prečo mnoho detí nepozná rodičovskú lásku, prečo toľko ludí zomiera na rakovinu, prečo?...A prečo Boh dopustil, ze môj zdravotný stav sa z roka na rok zhoršuje a stále počujem menej?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Nie, nechcem sa ľutovat a nechcem, aby ma ľutovali iní preto, ze nepočujem veľmi dobre a som odkázaná na odzeranie z pier a na načúvací aparát. Strojček by som podľa doktorov mala nosiť, ale akosi si na to neviem zvyknút, stále mám pocit, ze mám v ušiach cudzie teleso...A tak sa stále len pýtam, pozerám ľudom uprene na tvár a občas prepočujem dosť dôlezite veci...Ale tí, čo ma poznaju a vedia o mojom zdravotnom stave si zvykli, že musia na mňa hovorit tvárou v tvrár a že im pozerám počas celého rozhovoru na tvár...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Proste žijem si normálny život, chodím do školy, medzi známych, priateľov...Minule ma však kamoš úplne dostal do úzkych, ked mi do očí šplechol, ze ho vôbec nepočúvam a ignorujem...Šli sme totiž večer po meste a on sa ma nieco pýtal...Kedže som mu nevidela na tvár a nedokázala som v hluku rozoznaž, čo hovorí, odpovedala som úplnu hlúpost...Vybehol na mňa, ze kedy ho už konečne budem počúvaž a keď ma nezaujíma, čo mi vraví, tak s ním komunikovaž nemusím....Vtedy som sa cítila ako totálne nemehlo, ze nerozumiem ľudskej reči, ze som neschopná...Začal sa mi síce ospravedlňovať, že on to tak nemyslel, ale aj tak mi to nedalo...Jednoducho sa ma to dotklo, lebo mi bolo vyčítane nieťo, za co absolútne nemôžem - nevybrala som si, že nebudem počuť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Večer, keď som došla k priateľovi, videl, ze nieťo so mnou nie je v poriadku a tak som mu povedala, co ma trápi. A ešte som dodala jednu zlú správu, ktorú som sa v ten deň dozvedela...Že podľa výsledkov môjho audiogramu sa mi z roka na rok sluch zhoršuje a prognóza vôbec nie je dobrá...Že je tu veľká pravdepodobnosť, že o pár rokov nebudem počut vôbec a že moje bábo sa s veľkou pravdepodobnosťou narodí sluchovo postihnuté...Genetiku proste neoklamem...

Začali mi pomaličky stekať slzy po tvári, lebo veľmi túžim mať o pár rôčkov bábätko a trochu sa bojím, aby sa mi nenarodilo hluché...Komunikácia s ním by nerobila veľmi veľký problém, veď sa učím posunky, ale co zvyšok rodiny a vlastne čo ono samé?...Aký by malo život?....Priatel ma len objal, podal vreckovky a povedal jednu krásnu vetu : "Mojko, ja ťa budem mať rád aj vtedy, ked nebudeš počuť..Len mi bude ľúto, ze sa nebudem môcť s tebou porozprávat...Ale tak budem ti pisať lístočky alebo ma naučíš posunky"...To ma rozplakalo ešte viacej...Ked vám človek, ktorého milujete, povie, že nech sa deje, čo chce, bude vás mať stále rád, zabúdate na všetky starosti a beriete život s ľahkosťou...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Obom nám je jasné, že sa nám môže narodiť dieťatko ťažko sluchovo postihnuté a že časom môžem prísť o sluch aj ja...Žiť s týmto vedomím nie je ľahké, ale pri pohľade na ľudí, ktorí na rozdiel od nás nemajú čo do úst vložiť, som na tom výborne...Veď len nepočujem veľmi dobre...Inak som taká istá ako všetci ostatní..Tiež mám svoje radosti aj svoje starosti...

Lenka Deveckova

Lenka Deveckova

Bloger 
  • Počet článkov:  22
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Studentka specialnej pedagogiky Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu